Návrat strateného rodáka

Autor: Ivan Rolko | 11.6.2010 o 14:14 | (upravené 11.6.2010 o 19:51) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  1502x

Moje príchody na Slovensko sa stávajú z roka na rok rovnako sporadické ako prehľadné tendre súčasnej vlády. Neviem či vláda robí čisté tendre len keď som na Slovensku alebo je to naopak. A tak keď moja mami sa začala v telefóne častejšie pýtať kedy prídem ako či jem poriadne, tak mi bolo jasné, že nastal čas naložiť svoj slovenský zadok a anglické čaje  do lietadla a priletieť.

Turbulencia pri lete z ostrovného kráľovsta ma vždy donúti si pripomenúť, že ročne viacej ľudí zahynie na kopnutie oslíkom ako pri leteckých katastrofách a letuška vždy na mňa pozerá ako báger na tvrdú zem keď som jediný pasažier, ktorý sa v turbulencii usmieva. A tak na druhý pokus sa mi úspešne podarilo vyhnúť sopečnému popolu a odborárom British Airways a a nechať so sebou tresnúť o pristávaciu plochu na Schwechate.

Keď som si naivne myslel, že nič horšie pre môj žalúdok ako sendvič v lietadle BA sa mi v ten piatok stať nemôže, tak pohľad na na bielo zateplený bratislavský hrad ma vyviedol z môjho omylu. Nech to je návrat k hocičomu z pred roku 1811, mne to príde ako reklama na zateplovacie práce od Váhostavu. A doteraz som nenabral odvahu sa ísť pozreť bližšie a zistiť koľko komorové okná tam p. Široký dal namontovať a či aj so žalúziami a parapetnými doskami. Holt som sraľo.

Už len čakám kedy niekto takto vkusne zateplí Dóm Sv Martina a Michalskú Bránu a ja budem môcť svojmu kamarátovi napísať smsku - Ja som ti to vravel. Nikdy si nenechám ujsť príležitosť mať pravdu.

Okrem našich kultúrnych pamiatok sa politicky zafarbili aj reklamné plochy po celom Slovensku. Smutne stojac pred plagátom KSS s nápisom - Sme tu aj po 20 rokoch. Ste spokojní s vývojom po 1989 - ma napadlo, že vážne nie som spokojný s vývojom, keď sú tu aj po 20 rokoch. Ale ja som vlastne z roka na rok ufrflanejší a ufrflanejší ako moja mačka podotkla... frfľem na všetko.  Na to, že dopravák pri priestupku sa ma opýta, tak ako to vyriešime, nie som spokojný, že kamarát dáva v pôrodnici všimné, a polonemý čašník sa tvári urazene, keď za jeho služby mu nedám dýško.

Z billboardov po celej našej dedine na mňa čučali reklamy na Adobe Photoshop Studio, a o 20 rokov omladnutí politici s takým tým drblým úsmevom -  "budeme kamoši?".  Rada pre reklamu by mala zakročiť, reklama na Persil vyzerá oproti sľubom politikov aspoň trochu uveriteľne. Defacto politická kampaň je jediná povolená klamlivá reklama. A síce jefajn, že niekto bojuje za dekriminalizáciu niečoho. Konečne by niekto mohol aj poriadne zabojovať za kriminalizáciu korupcie a klamstva. A nie len na papieri.

O pár dní neskôr, sediac doma s hlasovacími lístkami pre korešpondenčnú voľbu, mi trvalo veľmi dlho rozhodnúť sa. Čo si pamätám, každé voľby sa slovenským voličom podaril veľký vedecký prielom, a objavili nový, dovtedy nepoznaný druh hajzlíkov. Demokracia na Slovensku nám zabezpečuje, že nám nikdy nebude vládnuté lepšie ako si zaslúžime. Ale vážne sme si zaslúžili tie posledné 4 roky?

A držím palce mojim krajanom aby tieto voľby nezvolili  #$!@#!@%$#Y^%# ale zvolili niečo za čo sa 4 roky nebudem musieť hanbiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V očkovaní je chaos, každý si robí po svojom

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

Komentár Petra Schutza

Keď vedenie štátu mentálne nestíha

Riziko, že "kontinuálny skríning" situáciu zhorší, nie je zanedbateľné.


Už ste čítali?